Prečo byť vďačný za online vzdelávanie, no nezvyknúť si naň… Alebo, prečo sa tešiť na návrat do školy…

Stáva sa ti, že vrcholom tvojho dňa je otvoriť si čipsy a sledovať 275. diel obľúbeného seriálu? Že už prestávaš rozumieť tomu, prečo by si sa mal osprchovať a občas sa aj prezliecť z pyžama? Keď si ráno zapneš EduPage a prihlásiš sa na online vzdelávanie, zrazu máš pocit, akoby si sa ocitol v nie práve najlepšej počítačovej hre, kde sa ti súčasne premieta pätnásť až dvadsať znudených tvárí tvojich spolužiakov? Rozprávaš sa s mobilom, smeješ sa do mobilu a zaspávaš s mobilom? Ak je ti to všetko nejaké povedomé, tento článok je určený práve pre teba.

Už celé mesiace si nebol v škole a ruku na srdce, nikto presne nevie, kedy sa do nej vrátiš. Pandémia si aj naďalej vychutnáva čas svojej slávy a bojuje ako levica, aby zo svojho piedestálu nebola tak skoro zosadená. No učiť sa musí, lebo ako sa hovorí, čo sa za mlada naučíš, na starosť akoby si našiel. A tak šikovní dospeláci vymysleli spôsob ako by to šlo. Tým zázrakom sa stalo online vzdelávanie. Nemusíš mať obavy, nejdem siahodlho rozpisovať jeho klady a zápory, ani spôsob, akým prebieha. V tomto smere si už ty väčším odborníkom. Poďme sa radšej spoločne zamyslieť nad tým, prečo napriek jeho výhodám nie je dobré zvyknúť si naň, prečo nájsť zmysel v tom opäť sa vrátiť do školy, ráno zavčasu vstávať, prekonať tú ukrutnú vzdialenosť cez celé mesto, resp. cez jednu ulicu, sedieť päť alebo šesť hodín v lavici a ešte sa na to všetko aj tešiť.

1. Lebo je fajn starať sa o seba

Každé ráno vstať, dať si sprchu, prezliecť sa a občas sa učesať, sa môže v týchto časoch javiť ako celkom nezmyselná činnosť. Veď načo toľko námahy, keď si aj tak celý deň doma, s nikým sa nestretávaš a našťastie vône, či pachy (?) sú cez EduPage stále neprenosné. Mamine večné komentáre a sťažnosti súrodenca, že už s tebou nechce byť v jednej izbe sú ti vlastne ukradnuté. Ste rodina a doma je doma, tak aký stres. Ale na druhej strane by nebolo na škodu mať možnosť obliecť si tú novú bundu, či kompletne dotrhané rifle, ktoré si našiel pod stromčekom a už si sa videl, ako v nich vojdeš do triedy a všetky oči budú na tebe. A tiež vieš, že dokonale sa nalíčiť ráno pred tým, ako si sadneš k počítaču nie je to isté ako prísť dokonale nalíčená do školy. Žiaľ kvalita rozlíšenia našej obrazovky stále nie je dokonalá, takže ani dojem z tvojho zjavu nebudú mať tvoji spolužiaci dokonalý. A keď sa prenesieme o pár rokov neskôr a uvidíme samých seba ako dospelákov, ktorí vedia, čo si dať na seba, keď pôjdu na pohovor do zamestnania, na svadbu svojej sestry a v akom štýle obliekania sa cítia najlepšie, zistíme, že to experimentovanie v mladosti, skúšanie rôznych štýlov, farieb, veľkostí a tvarov a možnosť to denne odprezentovať a dostať spätnú väzbu od kamošov, spolužiakov, učiteľov, pani upratovačky, pána školníka a pani kuchárky sme mohli získať práve v kúzelnom priestore školy.

2. Lebo sústrediť sa na výklad učiva v škole môže byť jednoduchšie

Iste by si vedel na počkanie vymenovať dvadsať vecí, ktoré sa ti v tvojej triede nepáčia. Určite stolička nie je príliš pohodlná, na stole máš málo miesta, sedíš príliš blízko učiteľa, príliš ďaleko od tabule, príliš blízko pri okne, príliš ďaleko od radiátora, príliš… Zrazu sa môžeš učiť z pohodlia vlastnej izby, dokonca z pohodlia vlastnej postele, všetko si dokonale pripravíš, máš na dosah kolu aj tyčinky, vyložené nohy, šou sa môže začať. Si absolútne presvedčený, že ti nič nechýba k tomu, aby si si vypočul výklad novej látky učiteľa, keď tu zrazu do rozprávania matikára o fakt dôležitých matematických funkciách počuješ a žiaľ aj vidíš spolužiaka Martina ako zíva na plné ústa, krik malého brata tvojej spolužiačky Zuzky, ktorý jej pobehuje po izbe a ďalšie a ďalšie zvukové efekty všetkých tých, ktorí ešte neobjavili zmysel vypnutého mikrofónu. A potom tie zrakové podnety… tých ale je… všetky tie tváre, každá sa nejako tvári, niečo robí… pohľad ti úplne mimovoľne padne na spolužiačku… a rozprávanie učiteľa je už len príjemnou zvukovou kulisou v stave tvojho denného snívania. Je samozrejme otrava sedieť na tej drevenej stoličke v škole a počas hodiny vymyslieť aspoň štyri dôvody, prečo sa otočiť na spolužiačku /spolužiaka, viac nie, to by už mohlo byť nápadné, na druhej strane ale vidieť reálneho učiteľa pred reálnou interaktívnou tabuľou bez toho, aby si počul jeho každú druhú vetu kvôli výpadkom wifi môže byť celkom fajn. Minimálne pri predmetoch, ktoré ťa bavia a ktoré budeš potrebovať aj na strednej škole.

3. Lebo v škole si zažívaš reálne vzťahy

Áno, ja viem. S kamošmi si v kontakte každý deň. Četujete, zdieľate videá, fotky, vtipy, lajkujete a komentujete. Na TikToku ukážeš ako tráviš deň, ako si vynašiel nový spôsob otvárania plastovej fľaše, ako tancuješ, nudíš sa, líčiš sa alebo zaspávaš. Je omnoho ľahšie osloviť aj neznámeho chalana alebo babu, byť vtipným, veselým – stačí pridávať vždy a všade smajlíkov od výmyslu sveta ale rovnako byť aj drzým, vulgárnym, ironickým. Veď cez mobil ti ešte nikto nevypálil facku. Moja otázka ale je: „Stačí to?“ Milé dámy, je to isté, keď vám chalan na messengeri pošle žmurkajúceho smajlíka a keď na vás osobne žmurkne? Milí páni, je to isté, keď vám dievča pošle usmievavého smejka a keď sa na vás skutočne usmeje? Je to isté, keď zdieľate video ako na skateboarde zídete po zábradlí, vyskočíte na schody a ešte spravíte aj nejakú otočku a vaši kamoši vám to lajkujú celý deň a keď to spravíte pred svojou partiou a na oplátku dostanete desať uznanlivých potľapkaní po pleci a výskot dievčat? Lajkovanie a smajlíky potešia, ale nezanechajú pamäťovú stopu. Je mi jasné, že v osobnom kontakte riskujeme trápne chvíľky rôzneho druhu, posmech či neprijatie. No aj tie najhoršie zážitky nás formujú a vytvárajú z nás osobnosti. Po rokoch zistíš, že vďaka tej spolužiačke, ktorá ťa celé roky provokovala, zosmiešňovala a ohovárala si sa naučil asertívne komunikovať, že vďaka odpovedaniu pred tabuľou si sa naučil vystupovať a povedať svoj názor a vďaka najlepšiemu kamošovi si sa nikdy necítil sám. A to nie je málo.

4. Lebo možno aj u vás doma zavládla ponorková choroba

Bývaš v byte či v dome? Máš súrodencov alebo si sám? Pracujú tvoji rodičia z domu? Koľkí členovia domácnosti ste celý deň spolu? Možno aj ty žiješ v paneláku, s jedným alebo dvoma súrodencami a minimálne tvoja mama s vami býva celý deň doma. Učiť sa musíš ty aj tvoj brat, mama by mala počas dňa pracovať, vybavovať maily a navyše by bolo fajn, keby stihla každý deň navariť. Kamoši príliš von nechodia, všetko je zatvorené. V takej situácii môže ľahko nastať stav, keď je doma až príliš „dusno“, príliš veľa kriku, príliš málo rozhovorov, pokoja a úsmevov. Ak to aj vo vašej domácnosti v poslednej dobe vyzerá ako na bojom poli, nezúfaj, všetko sa vráti do starých dobrých koľají. Je v poriadku, že potrebuješ odísť z domu, byť s kamošmi, zabaviť sa, športovať. Rovnako tvoji rodičia majú svoje povinnosti aj záujmy. Keď zažívame čas trávený „vo svete“, t.j. v škole, v práci, na krúžkoch, s priateľmi, obohacujeme sa mnohými zážitkami, skúsenosťami, vydávame zo seba energiu, ktorú potom načerpáme späť v pokoji domova, pri svojich najbližších. Keď sa život vráti do starých koľají a ty si v telke vypočuješ, že sa môžeš vrátiť do školy, nemaj stres. Povinnosti, ktoré ti pribudnú, prinesú so sebou aj veľa príjemných vecí, ktorých si sa na čas musel vzdať, možno preto, aby si si ich neskôr viac vážil.

Želajme si navzájom, aby sme sa po návrate všetci stretli poučení a poľudštení.
Nech sa z nás tá človečina nevytratí.

PhDr. Gabriela Škrabáková
školská psychologička

Komentáre sú zatvorené

Komentáre sú zatvorené. Momentálne nemôžete komentovať tento príspevok.