V piatok 23. januára v popoludňajších hodinách sme sa opäť vybrali do Liešnice. Síce počet členov bol tento piatok skromnejší ako pred týždňom, nadšenie tretiakov a štvrtákov nebolo o nič menšie.
David aj pre túto skupinku najprv pripravil malú prednášku a obhliadku úľov. Vysvetlil žiakom, čo sa deje v januárovom čase v úli. Mali sme možnosť „počúvať“ včely cez špeciálny „hadicový“ telefón 🙂 . (Má veľkú výhodu v tom, že si vôbec netreba na ňom dobíjať kredit 😀 ). Na jeho telefonovanie stačí len približne 1 meter gumenej hadice s priemerom asi 2 – 3 cm, jeden koniec zasunúť do úľa a druhý priložiť k uchu a je to. Zvuk a „hlas“ včiel sme počuli aj bez pokrytia signálu.
Po dotelefonovaní sme sa presunuli do dielne, kde sme sa pustili do zhotovovania úľa. Teda skôr David, keďže šlo o prácu na strojoch. Ale z našej strany sme mu pomáhali najmä sledovaním a pozorným počúvaním jeho výkladu. Veľmi dobre padol v tomto januárovom počasí aj Sonkin čaj pomedzi prácu.
Dve hodiny exkurzie vo Včelnici ubehli akosi rýchlo a bol tu čas rozlúčky. Cesta domov ubehla v pohode, síce sme boli trochu unavení po celom týždni, ale spokojní…
Vďaka David a Soni, 😉
Tento projekt sa uskutočnil vďaka programu Školy pre budúcnosť Nadácie Orange.
Fotogaléria:
(foto a text: PaedDr. P. Kostka)
Komentáre sú zatvorené